"Žiadne množstvo úzkosti nezmení nič na tom, čo sa stane."

Táto myšlienka nemá za cieľ tvrdiť, že úzkosť je "zbytočná" alebo sa ľudia "nemajú báť". Má poskytnúť ľuďom, ktorí sú ňou zasiahnutí, perspektívu, ktorá môže byť ich oporným pilierom, ako ju zvládať.

Často klientom s úzkosťou prízvukujem: nebojujte s ňou, prijmite, že tam je, ale skúste myšlienky, ktoré s ňou prichádzajú, nebrať zákonite ako skutočnosť. Bez ohľadu na to, koľko budete tieto myšlienky rozoberať, výsledok v realite to nijak neovplyvní.

Úzkosť sa vás snaží presvedčiť o niečom, čo vo vás vyvoláva strach. Bez ohľadu na to, koľko nad týmto scenárom budete premýšľať, koľko strachu vo vás vyvolá a nakoľko vás tento strach ovplyvní, nič to v objektívnej realite a vo finálnom výsledku toho, čoho sa obávate, nezmení.

V našej kultúre máme tendenciu mať dva polárne prístupy k úzkosti: buď sa s ňou snažíme bojovať alebo sa jej naopak oddáme a necháme sa ňou ovplyvňovať.

Čo sa snažím učiť klientov je: existuje stredná cesta. Nebojujte s ňou, pretože to ju (ako sa každý naučil a naučí) iba posilňuje, a zároveň ju neberte príliš vážne. Aj ja by som vám mohol celý deň do správ písať katastrofické scenáre a snažiť sa vo vás vyvolať strach. To, čo môžete ovplyvniť, je, že si v určitom bode poviete, že báť sa budete iba vtedy, ak ma budete brať vážne a uveríte mi.

Rovnako ako pri mojich správach, aj pri úzkosti si môžete povedať, že to, o čom sa vás snaží presvedčiť, tak vôbec nemusí byť. A dobrá správa je, že s najväčšou pravdepodobnosťou to tak ani nie je. :)